Komunikácia je v živote základ. Nekomunikovať sa jednoducho nedá, pretože človek komunikuje aj keď mlčí. Akurát mu nerozumieme. Okrem komunikácie s ostatnými je tu ešte aj komunikácia nás samých so sebou.
Na komunikačných workshopoch ide často o to naučiť sa odprezentovať seba, vyjadriť sa tak, aby sme druhých zaujali a podobne. Komunikácia je však v prvom rade o pochopení a porozumení, a k tomu je druhých potrebné počúvať, nie ich len počuť.
Dôležitá je forma, nie obsah
Pri komunikácii nás zaujíma hlavne obsah, čiže to, čo druhý hovorí. A vysvetľujeme si to po svojom. Aby však mohlo nastať porozumenie a pochopenie, potrebujeme sa zaujímať hlavne o to, ako ten druhý informáciu podáva. Až vtedy totiž pochopíme, čo je pre neho dôležité a ako to myslí.
Keď nám niekto niečo hovorí, vyberáme si z toho to, čo podvedome osloví nás. Málokto dokáže postrehnúť, čo je dôležité pre toho druhého, a teda, o čom vlastne hovorí. Napríklad:
Bol som s priateľkou na bicykli. – dôležité je, že som bol na bicykli
Bol som na bicykli s priateľkou. – dôležité je, že som bol s priateľkou
Tieto dve vety majú teda úplne iný kontext.
Kam človek kladie dôraz, ktoré slová opakuje, kde robí pauzu sú informácie, ktoré chce zdôrazniť, a teda tie, ktoré sú pre neho v konverzácii dôležité. Chcel povedať, že si dobre zabicykloval alebo že strávil čas so svojou priateľkou a spoločne si to užili? Je to rozdiel, čo poviete?
Byť nezávislým pozorovateľom
Každý z nás má vlastný model sveta, vlastnú predstavu, vlastné vnímanie reality. Ide však len o subjektívne vnímanie, ktoré môže byť na míle vzdialené skutočnej realite.
Druhého môžeme pochopiť iba vtedy, ak sa dokážeme zamerať na to, čo je pre neho dôležité. Bez toho, aby sme tieto informácie vyhodnocovali na základe skutočností dôležitých pre nás.
Napríklad, ak posudzujete niekoho oblečenie alebo výzor, hodnotenie vypovedá niečo o vašom vkuse, nie o tom, či daná osoba vyzerá dobre alebo nie. Vás názor nevypovedá nič o druhom, ale hlavne o vás, pretože ho hodnotíte na základe svojho vkusu a preferencií.
Počas komunikácie s inými ľuďmi by sme mali byť pozornosťou pri ňom, nie pri sebe, nehodnotiť, neposudzovať, ale byť otvorený akémukoľvek názoru. Snažiť sa porozumieť, čo je pre druhého dôležité, prečo to tak je, ako premýšľa a prečo niečo také vôbec hovorí.
Porozumieť môžeme, aj keď nesúhlasíme
Porozumenie nie je súhlas. Ak niekomu rozumieme, vieme, čo je pre neho dôležité a ako premýšľa. Ale neznamená to, že s ním súhlasíme. V prvom rade treba druhých pochopiť, a až potom hodnotiť a vytvárať si názor. Väčšinou sa to snažíme robiť v opačnom poradí.
Ani vzhľad, výraz tváre či gestikulácia nemusia vždy odrážať vnútorný stav človeka. Poznáme ľudí, ktorí sa smejú, keď sú nervózni alebo neistí. Ten, kto má prekrížené ruky sa nemusí brániť, môže len zaujato počúvať, čo mu hovoríte. Naučte sa ľudí vnímať a priraďovať si k nim ich skutočný vnútorný stav, ktorý aktuálne prežívajú. Bez posudzovania a hodnotenia lepšie pochopíte a porozumiete druhým.
Naučiť sa nenásilne a úspešne komunikovať nie je úplne jednoduché. Vyžaduje si to predovšetkým iný než úplne bežný prístup. A, samozrejme, prax. Zo začiatku môžete mať obavy, že vám ujde pointa a nebudete vedieť reagovať. Ak sa však umeniu počúvať naučíte, pochopíte a porozumiete oveľa viac a druhí budú mať pocit, že im naozaj rozumiete. Vytvoriť takéto prostredie pre komunikáciu je užitočné a prispeje to k väčšej otvorenosti a efektívnosti v nej.
Večer pre absolventov