Čo mi dalo NLP? Začala som prehodnocovať, či to bol dobrý nápad...

6.8.2018
Alexandra Hudecová Vadňalová

Spomínam si na môj prvý kontakt s NLP. Bola jeseň a ja som celý deň preležala v posteli. Žalúdok som mala stiahnutý úzkosťou a nemohla som nič jesť. Nevedela som si celkom predstaviť, ako sa dostanem na prednášku o tom, čo to vlastne NLP je. Začala som prehodnocovať, či to bol dobrý nápad ...

No, keďže som už bola prihlásená a pocit zodpovednosti bol v tej chvíli silnejší ako moja depresia, nechcela som to rušiť. A tak som pozbierala všetky sily, vstala z postele, obliekla sa a išla. Na Cukrovú ulicu. Dvere mi otvorila usmiata terapeutka (a teraz už aj priateľka) Evka. 

Po prednáške (na ktorú som sa len ťažko vedela sústrediť) som ešte zostala a s Evkou sme sa rozprávali. Prekvapilo ma, že niekto je ochotný mi venovať čas, rozprávať sa o mojich problémoch a robí to úplne zadarmo. Cítila som úprimný záujem a ešte počas nášho rozhovoru som sa rozhodla prihlásiť sa na kurz NLP Practitioner. 

Odvtedy už uplynuli skoro tri roky a medzitým som absolvovala ďalšie kurzy – NLP Master Practitioner a Transcendencia vedomia. Ten posledný skončil len uplynulý víkend. Ešte stále som plná pocitov a pomaly si uvedomujem, čo všetko mi tieto kurzy dali. Rada by som sa o toto moje uvedomenie s vami podelila:

Cítim sa slobodnejšia                                                             

V minulosti som sa rozhodovala hlavne na základe pocitu viny. Jednoducho som sa tomuto pocitu chcela vyhnúť a tak som riešila situácie tak, aby som vyhovela svojmu okoliu. Paradoxne som vinu cítila aj tak. Pretože či sa rozhodnete, tak či onak, svoje okolie pod kontrolou nemáte.  A čím viac sa niečomu vyhýbate, tým viac sa do toho dostávate. A nemusí to byť práve pocit viny. 

Akceptácia samej seba

Stávalo sa mi dosť často, že som sa hnevala sama na seba ako som v niektorých situáciách reagovala. Prípadne som sa cítila „divná“. V priebehu kurzov som sa naučila, že každý z nás má určité vzorce správania tzv. programy, do ktorých sa opakovane dostáva. Tieto programy sme sa naučili, prevzali v detstve, prípadne počas nášho života.  Toto uvedomenie si, mi pomohlo pochopiť samu seba a akceptovať sa. Vždy robíme to, čo najlepšie vieme.

Čas pre seba

Uvedomila som si, aký je čas pre seba dôležitý.  Dlho som fungovala tak, že svoj voľný čas som vnímala ako čas, ktorý som aktívne trávila so svojou dcérou. Napríklad detské plávanie. Prípadne, keď som si počas materskej dovolenky „odskočila“ odučiť pár hodín. To však nebol čas pre seba. Vtedy som si to, ale neuvedomovala. Vlastne som čas pre seba medzi svojimi hodnotami vôbec nemala. To som zistila pri jednom cvičení, týkajúcom sa hodnôt. Preto ma prekvapilo, keď som asi po roku na kurze robila toto cvičenie opäť. Zrazu tam ten čas pre seba bol. A dokonca bol v rebríčku mojich hodnôt celkom vysoko. Začala som pravidelne cvičiť jogu, chodiť na akupunktúru, viacej sa stretávať s ľuďmi, občas idem len tak sama so sebou na kávu. A novinkou je pravidelná meditácia. Celkom zmena, nie?

Hranice

Cvičenia týkajúce sa hraníc mi pomohli uvedomiť si aké sú hranice dôležité.  Pochopila som, prečo som sa po niektorých rozhovoroch cítila tak zle. Jednoducho som sa do nich nechala emočne vtiahnuť. Pretože som nemala hranice. Dnes si už dokážem dať pozor a rozhovory s niektorými ľuďmi, prípadne situácie prestali byť pre mňa záťažou. 

Radosť zo a chuť do života

Pred tromi rokmi bol život pre mňa náročný. Bola som totiž zameraná na problém. To neznamená, že teraz žiadne problémy nemám. Zmenil sa, ale môj pohľad a ja som sa viacej začala orientovať na cieľ. Som otvorenejší človek. Mám veľa nápadov, ktoré mám chuť aj zrealizovať. Jednoducho, ma to tu baví!

Priateľstvá

Tento bod je pre mňa veľmi dôležitý. Počas tých troch rokov som spoznala nových ľudí, ktorí sa stali mojimi priateľmi. Myslela som si, že hlbšie priateľstvá vznikajú najmä v detstve a počas študentských rokov. Že to sú tie priateľstvá, ktoré vydržia. Mýlila som sa a zistila som, že hlboké priateľstvá môžeme nájsť aj neskôr. Je to taký bonus, ktorý NLP kurzy v popise nemajú.

Pokojne by som mohla pokračovať aj ďalej, týchto šesť bodov je však pre mňa najdôležitejších.

V závere by som sa rada poďakovala všetkých svojim programátorom, metám a subjektom (vy viete koho myslím, ktorí mi pomohli prejsť procesom, ktorý ešte stále nekončí) a byť tak tam, kde som teraz.

Ďalšie články

Túžite po zmene? Nebojte sa požiadať o pomoc

10.1.2018

Začiatkom nového roka si ľudia zvyknú dávať mnoho, viac i menej reálnych predsavzatí. Pokiaľ ešte stále premýšľate nad tým vašim,...

Chcete byť šťastní? Žite svoj vlastný život.

19.8.2019

„Nezaujíma ma, čím sa živíte. Chcem vedieť, po čom túžite a či máte odvahu snívať o naplnení túžob svojho srdca. Nezaujíma ma,...

Aké je to žiť a riadiť sa srdcom?

10.1.2018

Hovorí sa, že správne rozhodnutia bývajú podmienené počúvaním vnútorného hlasu. Ten nám vždy poradí správne. Vychádza však zo srdca...